image
Back to Nature

Projekt Štipendium Radislava Matuštíka na podporu kurátorských projektov  študentov a absolventov umenovedných a umeleckých odborov vysokých škôl realizuje Galéria mesta Bratislavy každoročne od roku 2004.  V poradí deviatym realizovaným projektom  je kurátorský projekt Veroniky Kahánkovej, zameraný na problematiku centra a periférie.

„ Vždy, keď sme pred obrazom, sme pred časom.“

Georges Didi- Huberman


Každá doba si vytvára vlastný jazyk, umelec žijúci v nej reaguje na prítomnosť a zanecháva svedectvá svojej doby, ktoré ho prežijú. Divák sa tak vo svojej prítomnosti môže prostredníctvom obrazov ocitnúť v minulosti. Nejeden psychologický výskum potvrdil, ze vonkajšie podnety, ktoré k nám prichádzajú, nevnímame len sluchom, ale dokážeme ich precítiť všetkými zmyslami. Po stáročiach, kedy sme boli „oblečení“ a uzavretí v uniformnom vizuálnom priestore, nás súčasný svet čoraz viac odhaľuje a my vychádzame s „kožou na trh“.  Potreba prvoplánovosti v dnešnom svete posúva a zatláča výtvarné umenie do úzadia. Ak v minulosti maliari boli cenení pre svoje majstrovstvo, dnes sa do popredia dostáva umenie, ktoré je divákovi neustále na očiach a tak sa stáva pre neho dostupnejším, stráviteľnejším. To je základom trhového mechanizmu, ktorý nás obklopuje a umelec snažiaci sa uživiť v tomto svete sa snaží prispôsobiť tlaku objednávateľa. Výstava Back to Nature poukazuje na zvrátenosť dnešného sveta plného informovanosti a paradoxov. Natura tu nie je len príroda, od ktorej sa čoraz viac odvraciame a snažíme sa ju meniť, ale tiež je to nátura súčasného človeka, ktorý v technickom svete tak spohodlnel, že sa čoraz viac odkláňa od skutočnosti- prírody.

Back to Nature (fotogaléria) predstavuje umelcov, vnímajúcich svoje okolie. Umelec netvorí v centre umenia, ktorým je vo všeobecnosti veľkomesto, ale žije a tvorí mimo neho. Tu vidíme, že tlak spoločnosti umelci prežívajú rovnako v meste, ako aj na vidieku.  Výstava Back to Nature prezentuje troch súčasných mladých umelcov, ktorí reagujú na problematiku svojho okolia. Inšpirácia nie je diktovaná, je voľná a plynie tak z ich génia. Mladý umelec sa tu snaží nájsť sám seba, čo ho charakterizuje, čím sa odlišuje.

Jediná vystavujúca žena Erika Miklóšová sa na výstave prezentuje krajinomaľbou okolia jej rodnej dediny Kostolná pri Dunaji. Umelkyňa tu znázorňuje krajinu na prvý pohľad  prvoplánovo, ale je tam len krajina? Autorka sa vracia k pôvodným maliarskym technikám, ktoré sa snaží prepojiť nevšedným spôsobom. Expresívne nanášaná lazúrna maľba krajiny obohatená kresbou kvetov, ktoré z diaľky vytvárajú zdanlivo neidentifikovateľnú škvrnu. Paradoxne kompozíciu jemne a ohľaduplne zaplňuje, necháva za sebou stopu, ktorú predstavuje práve kresba  kvetov. Autorka zobrazuje umelé kvety z fotografií kombinované s reálnymi miestami. Táto „umelosť“ súvisí aj so všadeprítomnou kultiváciou prírody človekom, je teda otázne do akej miery je to kultivácia a či je potrebná?
Druhý vystavujúci Michal Fric vo svojej tvorbe reaguje na prirodzený stav vecí a spoločnosti, v ktorej sa bezprostredne nachádzame. „Moje obrazy sú nástroje, pomocou ktorých sa snažím dešifrovať situácie, momenty, záznamy, balansujúce na pomedzí uveriteľného a iluzívneho, vykonštruovaného sveta. Prostredníctvom humoru, absurdity, náhody sa snažím diváka zneistiť a nabádam ho zamyslieť sa nad tým, či to čo v skutočnosti na plátnach vidí je to čo znázorňuje. Na svojich plátnach vytváram obrazovú sústavu znakov odkazujúcu na súčasný médiami, pseudohrdinami a pop kultúrou ovládaný svet. Divák pre mňa predstavuje režiséra, pre ktorého sú moje obrazy len pomocnými scenármi.“
Tretím vystavujúcim je Marek Ružinský. V širokej miere sa venuje fenoménu absencie a prázdnoty a to v rôznych podobách a významoch, či už v sociálnej alebo "formálnej" rovine. V centre záujmu u neho stojí "vyprázdňovanie" súčasnej spoločnosti, dobe neobmedzených možností, riadenej       heslom: každému na mieru, podľa vlastnej potreby a s tým súvisiacou individualizáciou, psychologizáciou a funkcionalizáciou všetkého. Kultúra „light„ /odľahčeného šťastia/, akéhosi postmoderného funkcionalizovaného a riadeného, múdro odľahčeného hedonizmu „light“.  Marek na výstave prezentuje video a videodokument z intervencie v jazdeckej stajni EVORDES v Croix-de-Rozon, Švajčiarsko. Video pod názvom „24. min.“ a videodokument „Marcher“ z francúzskeho pracovať, kráčať, chodiť, pochodovať, napredovať, vyvíjať sa, tiahnuť, smerovať k čomu, byť v zhode, fungovať ... Je narážkou súčasného „fungovania spoločnosti“. Prácou nesleduje len koňa ale aj absenciu skutočného života,  tiež apeluje na zmysel tohoto slova: napredovať, vyvíjať sa, tiahnuť, smerovať a fungovať a to, či samy neprešľapujeme na mieste bez „vzhliadnutia“ skutočného života. Touto intervenciou síce bližšie k predstave krajiny no predsa len v intenciách súčasnej „high-tech“ spoločnosti.  

Veronika Kahánková